Monografie

 

Braňo HOCHEL: Kontinuita a diskontinuita (Výber z kritík)

Literárne informačné centrum, Bratislava 2011, 160 strán, ISBN 978-80-8119-036-0.

Výber z autorovej literárnokritickej tvorby prináša v autentickej podobe hodnotenia básnických a prozaických diel slovenskej literatúry, ktoré publikoval v rokoch 1969 - 2007 a ktoré komentujú knihy prozaikov a básnikov vstupujúcich do literatúry v rokoch 1954 - 2006. Autor pamätá aj na domáci diachrónny i medzinárodný kontext. Kniha je príspevkom k poznaniu našej súvekej až takmer súčasnej literárnej situácie a môže byť aj čiastkovým nástrojom na hodnotenie modernej slovenskej literatúry.

 

 

 

 

 

 

Ján ZAMBOR: Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu 

Veda, Bratislava 2010, 260 strán, ISBN 978-80-224-1154-7.

Významný príspevok z oblasti interpretačného výskumu slovenskej a inonárodnej lyriky, jej recepcie, prekladu a kritiky. Autor vychádza z viacerých myšlienkových teoretických a interpretačných tradícií (formálna škola, štrukturalizmus, historická poetika, interliterárna komparatistika), ktoré rozvíja v intenciách humanitných vied začiatku 21. storočia. Priekopnícka je aj časť venovaná metafore a jej taxonómii.

 

 

 

 

 

 

Valér MIKULA: Démoni súhlasu i nesúhlasu (Dominik Tatarka, Miroslav Válek)

F. R. & G., Ivanka pri Dunaji 2010, 160 strán, ISBN 978-80-85508-98-7.

V tejto „dvojknihe“ sa stretávajú dve osobnosti, ktoré v uplynulom storočí natoľko poznamenali slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s nimi znamenalo by ponechať bez osvojenia a reflexie jej neobíditeľnú časť. Dominik Tatarka (1913–1989), jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej literatúry a kultúry 20. stor., svojím dielom a životnými postojmi najvýraznejšie stelesňuje pojem angažovaného intelektuála – vrátane dobových ilúzií a omylov. Miroslav Válek (1927–1991), vplyvná i kontroverzná postava slovenskej kultúry i politiky druhej pol. 20. stor. Kým od konca 50. rokov vnášal do poézie moderný výraz a aktuálnu tému morálneho znepokojenia, od 70. rokov bol jedným z hlavných iniciátorov recidívy socialistického realizmu a šíriteľom mravného relativizmu.   

Viac

 

 

 

 

Zuzana KÁKOŠOVÁ: Latinská humanistická poézia 16. storočia v kontexte slovenskej literatúry

Univerzita Komenského, Bratislava 2010, 149 strán, ISBN 978-80-223-2603-2.

Kniha sa venuje rôznym aspektom skúmania latinskej humanistickej literatúry, ktorá vznikala našom území, alebo mala bezprostredný vzťah k nášmu literárnemu areálu v predovšetkým v 16. storočí, ale aj v storočiach bezprostredne priliehajúcich. Rovnako sa orientuje nielen na areál bývalého Horného Uhorska, ale aj na naše susedné literárne a kultúrne priestory, nakoľko latinská humanistická literatúra a jej autori neboli úzko národným spoločenstvom, ale v istom zmysle kozmopolitnou spoločnosťou vzdelancov, ktorých zjednocovala láska k vzdelaniu, k antickej minulosti, ale aj isté životné a morálne postoje, v našom priestore i postoje náboženské. 

Obsah

 

 

 

 

Dagmar ROBERTSOVÁ: Nerozrezaná dráma. O slovenskej dráme a divadle v rokoch 1945 – 49.

Univerzita Komenského, Bratislava 2007, 172 strán, ISBN 979-80-223-2324-6.

Cieľom autorky bolo podať čo najúplnejší obraz o pôvodnej dramatickej produkcii medzi rokmi 1945 a 1949. Monografia prináša interpretácie hier, ktoré vyšli v tomto období knižne a zároveň boli inscenované, no v ojedinelých prípadoch sa venuje aj drámam, ktoré sa na javisko nedostali a zohľadňuje i situácie, keď dráma nebola textovo fixovaná a dostupný bol len údaj o predstavení. Interpretácie sú doplnené dobovými recenziami knižných vydaní drám i kritikami predstavení.

Obsah

 

 

 

 

 

Peter DAROVEC: Pavel Vilikovský alebo Prepísať sa k citu, prečítať sa k zmyslu

Kalligram, Bratislava 2007, 200 strán, ISBN 978-80-7149-999-2.

Monografia je zasvätená jednému z najvýznamnejších súčasných slovenských spisovateľov Pavlovi Vilikovskému. Kniha je podľa slov autora viac hľadaním problémov ako ich riešením, viac navrhovaním možností, ako nazerať na Vilikovského texty než definitívnym hodnotením jeho tvorby. Autor sa venuje základným problémovým okruhom Vilikovského tvorby, ktoré sa vo variáciách objavujú vo všetkých jeho dielach.

 

 

 

 

 

 

Ján ZAMBOR: Interpretácia a poetika. O poézii slovenských básnikov 20. storočia.

Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, Bratislava 2005, 272 strán, ISBN 80-969442-6-6.

V literárnovednej práci, ktorá vznikla v rokoch 1997-2005, prostredníctvom interpretačno-poetologických celkových a čiastkových pohľadov v novom osvetlení predstavuje prof. Ján Zambor tvorbu generačne poväčšine rozdielnych a poetologicky odlišných slovenských básnikov 20. storočia: I. Krasku, L. Novomeského, V. Beniaka, J. Silana, P. Horova, M. Válka, M. Rúfusa, J. Ondruša a I. Laučíka. Kniha je synekdochickým obrazom slovenskej poézie v minulom storočí.

 

 

 

  

 

 

 

Ladislav ČÚZY: Literárnoestetická koncepcia Ľudovíta Štúra v prednáškach o poézii slovanskej

Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra 2004, 138 strán, ISBN 80-8050-771-6.

Štúrove prednášky o slovanskej poézii obsahujú základné kontúry jeho filozofickej a literárnoestetickej koncepcie. Zároveň sú podnetné aj z aspektu formovania slovenskej literárnej teórie, literárnej kritiky a politického myslenia. Ich filozofická orientácia plnila spočiatku národnoobrodenecké úlohy. V neskoršom období nadväzoval Štúr na niektoré myšlienky, vyslovené v prednáškach pri koncipovaní svojho panslovanského politického programu. Kniha prináša podrobnú analýzu Štúrových prednášok z viacerých aspektov a charakterizuje ich miesto vo vývine Štúrovej filozofickej a literárnoestetickej koncepcie i v celkovom kontexte slovenskej literatúry 30.-60. rokov 19. storočia.

 

 

 

 

 

Miloslav VOJTECH: Literatúra, literárna história a medziliterárnosť

Univerzita Komenského, Bratislava 2004, 136 strán, ISBN 80-223-2017-X.

Monografia sa orientuje na tri výskumné oblasti literatúry: prvú časť súboru tvoria kapitoly venované autorom a literárnym textom, viažucim sa k epoche národného obrodenia (A. Doležal, V. Šimko, J. Hollý, B. Tablic, J. Kollár); druhú časť tvoria štúdie dotýkajúce sa literárnohistorickej reflexie slovenskej literatúry a problematiky jej metodológie a tretia, záverečná časť, je venovaná širším otázkam medziliterárnych vzťahov a dejinám umeleckého prekladu v obrodeneckom období.

Obsah

 

 

 

 

 

Miloslav VOJTECH: Od baroka k romantizmu. Literárne smery a tendencie v slovenskej literatúre v rokoch 1780 – 1840.

Univerzita Komenského, Bratislava 2003, 148 strán, ISBN 80-223-1902-3.

Monografia sa zameriava na metodologické aspekty výskumu slovenskej literatúry národného obrodenia, sústreďuje sa najmä na otázky literárnych smerov, na problematiku literárnohistorickej periodizácie a celkovú literárnohistorickú reflexiu dejín slovenskej literatúry od konca baroka po nástup romantizmu. Sleduje problematiku presahov baroka a jeho poetologických prvkov do literárnej produkcie rokov 1780–1840, pozornosť venuje otázkam literárneho rokoka, preromantizmu a biedermeieru.

Obsah

 

 

 

 

 

Zuzana KÁKOŠOVÁ: Kapitoly zo slovenskej literatúry. 9. – 18. storočie. Typológia a poetika stredovekej, renesančnej a barokovej literatúry.

Univerzita Komenského, Bratislava 2001, 132 strán, ISBN 80-223-1597-4 (2. vydanie: 2005).

Publikácia sa zameriava na kľúčové miesta a diela staršej slovenskej literatúry, akcentuje estetické a poetologické hodnoty literárneho materiálu. Typologickú charakteristiku jednotlivých literárnohistorických období (stredovek, renesancia a barok) dopĺňa portrétmi najvýznamnejších spisovateľov.

 

 

 

 

 

 

 

Ján ZAMBOR: Preklad ako umenie

Univerzita Komenského, Bratislava 2000, 240 strán, ISBN 80-223-1407-2.

Kniha má interpretačno-poetologický charakter a sumarizuje autorove dlhoročné uvažovanie o modernom slovenskom básnickom preklade. Prináša problémový obraz slovenského prekladu poézie od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia po dnešok s dôrazom na posledné štyri desaťročia uplynulého storočia, keď sa v ňom presadili náročné umelecké kritériá a modernizujúca prekladová metóda. Kniha je určená nielen umeleckým prekladateľom a teoretikom, ale všetkým vážnejším záujemcom o poéziu.

Obsah

 

 

 

 

 

Valér MIKULA: 5 x 5 a iné kritiky

Koloman Kertész Bagala, L.C.A., Levice 2000, 136 strán, ISBN 80-88978-37-8.

Valér Mikula publikuje literárne kritiky od r. 1973, sústavnejšie od konca 70. rokov predovšetkým v Romboide, kde ako Observátor IV patril ku kmeňovým autorom rubriky literárnokritických poznámok a úvah Knižné observatórium. Neskôr v tomto časopise (okrem esejí a recenzií) prispieval i do ďalších rubrík Skusmo a Ex libris. Od r. 1988 sa stal členom novej redakcie Slovenských pohľadov a spoluzakladateľom svojho času veľmi čítanej rubriky 5 x 5. V 90. rokoch prispieval najmä do časopisov RAK a Domino-fórum. Prítomná kniha je výberom z jeho literárnokritických textov od „obdobia“ Slovenských pohľadov, doplneným o niekoľko príspevkov staršieho dáta, ktoré nemohli vyjsť v jeho knihe Literárne observatórium (1989).

Viac

 

 

 

 

Valér MIKULA: Od baroka k postmoderne. Interpretačné sondy do slovenskej literatúry.

L. C. A., Levice 1997, 160 strán, ISBN 80-88897-07-6.

Kniha prináša interpretačné sondy do diel slovenskej literatúry od konca 18. storočia po dnešok. Autor podrobuje novému čítaniu texty J. I. Bajzu, J. Hollého, J. Chalupku, D. Chrobáka, Ľ. Ondrejova, J. Kostru a i. Stretneme sa tu s interpretáciami, ktoré boli svojho času kritizované z tzv. marxistických pozícií (Hviezdoslav ako automýtus) i takými, ktoré vyvolali diskusný ohlas v ponovembrovom období (Tatarka alebo Démon pátosu). Kniha vyúsťuje úvahami nad najnovšími prózami P. Vilikovského Krutý strojvodca a M. M. Šimečku Záujem.

Viac

 

 

 

 

 

 

Ján ZAMBOR: Báseň a ticho. O poézii slovenských, ruských a španielskych básnikov.

Národné literárne centrum, Bratislava 1997, 190 strán, ISBN 80-88878-13-6.

Kniha prináša interpretačné prieniky do básnického sveta a poetiky slovenských, ruských a španielskych básnikov (Ivan Krasko, Štefan Krčméry, Valentín Beniak, Janko Silan, Anna Achmatovová, Marina Cvetajevová, Boris Pasternak, Genadij Ajgi, Vincente Aleixandre, Justo Jorge Padrón a i.). Básnik, prekladateľ a vysokoškolský profesor Ján Zambor v nej hodnotí autorov, diferencuje ich poetiku a usúvzťažňuje ich dielo nielen ako vedec, ale aj ako milovník literatúry. Jeho dôverná znalosť, neraz osobná blízkosť autora, zintímňuje esejistické interpretácie, hlboko odkrývajúce poetické svety. Predmetom interpretácií sú verše, báseň, zbierka, časť autorovej tvorby alebo jeho celé dielo.