História Filozofickej fakulty Univerzity Komenského
Filozofická fakulta UK patrí medzi najstaršie fakulty UK. Už od založenia UK roku 1919 sa viedli diskusie o tom, či možno otvoriť na fakulte všetky odbory. Ozývali sa dokonca hlasy, ktoré pochybovali o tom, či má Slovensko dostatok absolventov stredných škôl, a tým aj počet záujemcov o štúdium na fakulte. Prevládlo však stanovisko vplyvných osobností vo vládnych (prof. J. Šusta - minister školstva) a politických kruhoch
(prof. J. Vlček - senátor), ktoré považovali založenie fakulty za nevyhnutné.
Bolo však zrejmé, že jej prvé kroky na poli pedagogickej činnosti budú veľmi ťažké. Pre personálne, priestorové a najmä finančné ťažkosti sa mali najskôr vybudovať vedecké ústavy a fakultná knižnica a až neskôr začať prednášky. Nedostatok stredoškolských učiteľov na Slovensku a vzrastajúci záujem verejnosti o národnú minulosť, literatúru a umenie však urýchlili ofvorenie fakulty. Dňa 13. 9. 1921 boli dekrétmi prezidenta republiky menovaní prví riadni profesori Filozofickej fakulty UK (ďalej FiF UK): Dr. Josef Hanuš, Dr. Jan Heidler, Dr. Karel Chotek, Dr. Dobroslav Orel, Dr. Albert Pražák, Dr. Jozef Škultéty a Dr. Miloš Weingart.
- Budova bývalého dekanátu FiF UK na Františkánskej ulici v Bratislave (1930)
V zasadacej sieni rektorátu na Kapitulskej ulici č. 1 sa dňa 23. 9. 1921 konalo ustanovujúce zasadnutie profesorského zboru, na ktorom zvolili akademických funkcionárov fakulty. Dekanom sa stal prof. Josef Hanuš, prodekanom prof. Jozef Škultéty. Zbor sa ďalej uzniesol, že napriek nepripravenosti treba vykonať zápis do 1. ročníka ešte v zimnom semestri školského roka 1921/22. Na štúdium sa zapísalo 30 riadnych a 34 mimoriadnych poslucháčov a už 24. októbra sa začala výučba. Fakulta bola umiestnená v budove na Dómskom nám. č. 11 (dnešné Rudnayovo nám.), kde mala k dispozícii devät miestností na 2. poschodí a bola budovaná podľa vzoru pražskej filozofickej fakulty. Základom organizačnej štruktúry boli semináre, členené na oddelenia a zoskupené do jednotlivých odborov. V prvom roku existencie boli na Fakulte vytvorené len štyri odbory: slovanská filológia, história, národopis a hudobná veda.
Pre nedostatok pedagógov musela fakulta zabezpečovať suplovanie prednášok profesormi z iných fakúlt: prof. B. Tomsa z Právnickej fakulty UK, prof. O. Chlup, prof. J. Daneš, prof. H. Jarník z Masarykovej univerzity v Brne, prof. K Krofta z Karlovej univerzity v Prahe. Postupne sa budovali aj lektoráty. Najskôr vznikli jazykové - ako prvý lektorát slovenčiny (B. Haluzický) a češtiny (Dr. F. Wollman) a roku 1923 lektorát francúzštiny (L. Chollet). Úmerne s rozširením odborov (v školskom roku 1922/23 klasická filológia a nemčina, roku 1924 filozofia) sa zvýšil aj počet zapísaných študentov. V školskom roku 1924/25 sa zapísalo už 120 riadnych a 40 mimoriadnych poslucháčov.
Rozvoj pedagogickej činnosti bol úzko spojený so zabezpečením vhodných priestorov. V roku 1925 získala Fakulta priestory v novostavbe dievčenského gymnázia na Dunajskej ulici a v kláštore františkánov.
Okrem vlastnej výučby sa učitelia fakulty venovali aj bádaniu v spoločenskovedných disciplínach. Výsledky svojej práce uverejňovali vo fakultných publikáciách. V novembri 1922 začal vychádzat Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. V ôsmich ročníkoch bolo zverejnených 63 prác rôzneho zamerania, napr. A Pražák: Slovenská otázka v dobe J. M. Hurbana, V. Vážný: Čakavské nářečí v slovenském Podunají, K. Krofta: Konec starého Uhorska. Rozsiahlejšie práce publikovali v sérii Spisov Filozofickej fakully Univerzity Komenského. V rokoch 1922-1939 vyšlo v tejto sérii 27 prác.
Popri pedagogickej a vedeckej činnosti poriadala fakulta aj verejné mimouniverzitné prednášky. Organizačne bola táto činnost združená v Extenzii UK (1923-1941).
Na pestovanie odborných a spoločenských stykov medzi univerzitou a vysokoškolsky vzdelanou inteligenciou na Slovensku a na uskutočňovanie vedeckého výskumu Slovenska a Podkarpatskej Rusi bola v decembri 1926 z iniciatívy Filozofickej fakulty založená Učená spoločnosť Šafárikova. Profesori fakulty (A. Pražák, V. Klecanda) boli hlavnými redaktormi časopisu tejto spoločnosti Bratislavy.
Filozofická fakulta sa dostávala do povedomia aj v zahraničí. Niektorí jej profesori sa zúčastňovali na medzinárodných kongresoch - prof. K. Chotek na medzinárodnom zjazde geografov a etnografov v Marseille (1923), V. Chaloupecký na zjazde historikov v Bruseli (1923), V. Buben na zjazde románskych filológov v Dijone (1928) a pod.. Zo zahraničných univerzít mala fakulta najintenzívnejšie styky s poľskými univerzitami, najmä s poznanskou a s krakovskou. V rámci spolupráce prednášal v školskom roku 1929/30 na fakulte prof. L. Kamienski z Poznane a recipročne prof. J. Král v Poznani. V roku 1930 boli na prednáškovom pobyte doc. Kubijowicz a prof. Bykowski z Krakova. Príležitostne prednášali na fakulte aj iní zahraniční vedci, napr. prof. H. A Miller z columbijskej univerzity a prof. J. Vendryés z parížskej Sorbonny a iní.
Profesori fakulty (A. Pražák, V. Klecanda) boli hlavnými redaktormi časopisu tejto spoločnosti Bratislavy.
Habilitáciou Dr. D. Rapanta na docenta československých dejín v školskom roku 1927/28 sa na fakulte začal vstup mladej slovenskej generácie do vedeckého života. Najmarkantnejšie sa prejavil v odbore slavistiky, slovenského jazyka a histórie (J. Stanislav, M. Pišút, J. Čečetka, B. Varsik, A Húščava).
Nepriaznivým trendom vo vývoji fakulty bola častá výmena pedagógov. Mnohí z nich videli zavŕšenie svojich vedeckých ambícií v pôsobení na KU v Prahe. Tak odišli v priebehu 30. rokov s výnimkou prof. D. Orla všetci zakladajúci profesori fakulty. Na mnohých odboroch bol akútny nedostatok asistentov, napr. na umenovednom odbore prednášky a cvičenia viedol len profesor. Tak v roku 1931 pozostával učiteľský zbor fakulty z dvanástich riadnych profesorov, jedného zmluvného profesora, ôsmich mimoriadnych profesorov, dvoch docentov a len štyroch asistentov.
Medzníkom v živote fakulty sa stal rok 1936, keď sa presťahovala do novostavby na Šafárikovom nám. 6.
Do roku 1938 boli na fakulte zastúpené všetky študijné odbory. Po vyhlásení autonómie Slovenska v októbri 1938 a na základe rozhodnutia vlády Slovenskej krajiny museli k 1. 1. 1939 opustiť fakultu títo českí profesori: J. Borovička, V. Chaloupecký, V. Klecanda, J. Král, J. Ludvíkovský, F. Ryšánek, J. Tvrdý, J. Uher, J. Vážný a O. Vočadlo. Profesor D. Orel bol penzionovaný. Ako posledný profesor českej národnosti odišiel roku 1944 prof. V Buben.
Podstatnejšie zmeny v organizačnej štruktúre fakulty nenastali. Len v rámci seminára pre slovanskú filológiu a v rámci historického seminára došlo k rozčleneniu oddelení.
Vo vedeckej a vedecko-organizačnej činnosti nadväzovala fakulta v zmenených podmienkach na niektoré tradície vytvorené v predchádzajúcom období. V roku 1939 sa Učená spoločnosť Šafárikova premenovala na Slovenskú učenú spoločnosť. Profesorský zbor FiF SU neraz zaujal nekonformný postoj voči vtedajšiemu režimu, a tak na vedecký život fakulty ťažko doliehal tlak úzkej spolupráce štátu s Nemeckom.
Ku koncu vojny popri leteckých náletoch a brannej povinnosti poslucháčov najviac brzdila výučbu evakuácia knižničných fondov a spisov do Svätého Jura, Skalice a na hrad Červený Kameň.
Po skončení vojny bolo prvoradou úlohou odstránenie škôd na budove fakulty, vytvorenie podmienok na začatie výučby v školskom roku 1945/46 a doplnenie učitel'ského zboru. Koncom roku 1945 doplnili zbor slovenskí vedci, odchovanci fakulty (E. Pauliny, M. Pišút, V Budinský-Krička a d'alší). V rokoch 1946-1949 vypomáhali vo výučbe aj profesori z pražskej (J. Mukaŕovský, J. Eisner) a brnianskej univerzity (F. Wollmann, J. Ludvíkovský).
Po februári 1948 došlo k politickým previerkam aj na fakulte. V prvej vlne, ktorá prebehla hneď po februárových udalostiach roku 1948, bol jediným postihnutým prof. D. Rapant. V ďalšej vlne - september 1948 až jún 1950 -boli uvoľnení zo služieb alebo mali zakázané prednášať jedenásti učitelia. V júni 1950 boli vykonané aj previerky študentov a zo 722 poslucháčov vylúčili 42 študentov.
Zákon č. 58/1950 Zb. zo dňa 18. 5. 1950 zasiahol do organizácie fakulty. Semináre boli zrušené a zriadilo sa osem katedier. Od roku 1953 postupne dochádzalo k decentralizácii katedier so snahou vrátiť sa k systému, ktorý členením veľmi pripomínal semináre z rokov 1921-1950. Opačný proces, centralizácia katedier, nastal až na prelome 70. a 80. rokov.
Fakulta si začala budovať samostatné výskumné pracoviská - roku 1957 Psychologický ústav a Kabinet fonetiky, roku 1958 Kabinet antického staroveku a medievalistiky FiF UK.
Po rokoch izolácie od polovice 50. rokov fakulta rozvíjala vedeckú a pedagogickú spoluprácu so zahraničnými univerzitami v Halle-Wittenbergu, v Krakove, vo Velikom Trnove, v Kyjeve a ďalšímí.
Záslužnú činnosť v propagovaní a sprístupňovaní slovenského jazyka, literatúry a umenia v zahraničí vykonáva od roku 1965 Letný seminár slovenského jazyka a kultúry - Studia Academica Slovaca.
Prijatím zákona č. 39/1980 Zb. zo dňa 18. 4. 1980 o vysokých školách sa uskutočnila obsahová prestavba štúdia. Príprava učiteľov na filozofických a pedagogických fakultách sa zjednotila. Dovtedajšie päťročné štúdium sa skrátilo na štyri roky.
Bohatá bola publikačná činnosť pedagógov fakulty: v rokoch 1981-1985 napísali okolo 150 príručiek a vysokoškolských učebníc, v zborníkoch a odborných časopisoch publikovali 2 226 odborných štúdií. Fakulta spolupracovala aj s vedeckovýskumnými pracoviskami, predovšetkým so SAV: príslušné katedry udržiavali úzke kontakty s Ústavom historických vied SAV, Ústavom filozofie a sociológie SAV, Národopisným ústavom SAV a ďalšími.
Po roku 1989 sa zmenil systém vedeckovýskumnej práce. Zaviedol sa systém grantov, podľa ktorého komisia vyberá najlepšie projekty, ktoré financuje. Do vedeckovýskumných projektov grantovej agentúry MŠ SR sa zapojili pracovníci viacerých odborov - archeológie, histórie, psychológie, etnológie. Učitelia a vedeckí pracovníci sú zapojení do 43 projektov VEGA a 8 medzinárodných projektov. Sedem až desať mladých učiteľov a vedeckých pracovníkov fakulty získava každoročne prostriedky prostredníctvom Grantov UK. Viaceré pracoviská sa zapojili do vedeckého výskumu v spolupráci so zahraničnými inštitúciami v rámci programu Tempus a Olympus.
Kvalitatívne vzostupný trend majú aj kvalifikačné postupy. Za posledných päť rokov sa konalo 65 habilitačných a 31 inauguračných prednášok z toho 35 habilitácií a 24 inaugurácií absolvovali učitelia fakulty.
V súčasnosti poskytuje fakulta prijatým uchádzačom bakalárske a magisterské štúdium. Trojročné bakalárske štúdium je výlučne jednoodborové. Magisterské jednoodborové štúdium trvá v závislosti od študijného programu príslušného študijného odboru 8 až 12 semestrov. Dvojodborové štúdium, v ktorom sú obidva študijné odbory rovnocenné, trvá buď 10 semestrov (diplomový odbor), alebo 8 semestrov (nediplomový odbor). Okrem toho v rámci celoživotného vzdelávania organizuje fakulta pre študentov a absolventov vysokých škôl výberové štúdium, rozširujúce štúdium, rekvalifikačné štúdium a doplňujúce pedagogické štúdium. Pre občanov SR organizuje kurzy cudzích jazykov a štátne jazykové skúšky a pre cudzincov kurzy slovenského jazyka ako cudzieho jazyka a štátne skúšky zo slovenského jazyka.
Od roku 1922, keď ukončil štúdium prvý poslucháč, do 31. 12. 1999 vychovala fakulta najviac absolventov univerzity - 19 530.
V súčasnosti študuje na fakulte približne 2 300 študentov a v internej doktorandskej príprave je okolo 50 doktorandov. Nezanedbateľné miesto pri príprave študentov na vedeckú prácu má aj organizovanie študentských vedeckých konferencií a vydávanie troch študentských časopisov. V nových spoločenských podmienkach je fakulta pracoviskom s výrazným podielom na kreovaní intelektuálneho života našej spoločnosti.
